1. Informačná a počítačová gramotnosť: 

1. Informačná gramotnosť (information literacy): 

• neustále spojenie s informáciami sa stáva životným štýlom, údelom a situáciou človeka v informačnej ére
• je to schopnosť získavať, hodnotiť a organizovať informácie a na ich základe formovať správne stanoviská
• informácie prijímame cez komunikačné prostriedky (techniku) následne ich vyhodnocujeme, rozpoznávame a získavame z nich to podstatné

2. Počítačová gramotnosť (computer literacy): - nutná súčasť informačnej gramotnosti 

• zameraná na ovládanie a využívanie počítačov, aby ľudia vedeli ovládať periférie počítača a pracovať  so softvérovým vybavením a sieťami (internet)
• takýto človek nemusí byť aj informačne gramotný 

1. Pojmy: 

• Dáta (údaje): -  majú vopred určený rozsah, označenie a zmysel 

• základné faktografické parametre vyjadrené číslami, symbolmi, písmenami, ktoré musia mať pre prijímateľa informačnú hodnotu a obsah
• pokiaľ sú bez definície, spojenia s inými údajmi alebo bez charakteristiky tak sú nepoužiteľné 

• Informácia: - účelové zoskupenie dát, ktoré ma pre prijímateľa informačný význam

• tvoria základ informačného procesu vďaka poradí, vnútornou a vonkajšou logikou a určenými väzbami 
• pomocou výpočtovej techniky spracovávame údaje a vytvárame informácie (údaj, správa – informácia – poznatok)
• zmenšuje nevedomosť človeka 

• Znalosť (múdrosť): - zovšeobecnené poznanie reality a okolitého sveta 

• oproti údajom sú stálejšie a predstavujú vyšší stupeň abstrakcie procesov a stavov objektov v realite

1. Vlastnosti informácie: - nehmotná a mení správanie okolia

• musí byť spojená s procesmi, ktoré sa uskutočňujú a so signálom
• musí byť merateľná aby mala požadovaný význam
• spoľahlivá, podrobná, celá, včasná, prispôsobivá, kontrolovateľná, podmienená a nákladovo získateľná

1. relevantnosť – dôležité info. z hľadiska účelu
2. správnosť –   info. má byť presná, pravdivá a spoľahlivá 
3. včasnosť – info. má byť poskytnutá v čase potreby
4. úplnosť – k dispozíciu musia byť všetky potrebné info.
5. aktuálnosť – info. by mala byť čo najčerstvejšia a najskutočnejšia 
6. primeranosť – info. by mala byť primerane podrobná
7. adresnosť – info. má byť odovzdaná osobe, ktorá na ňu má práva ako aj s ňou ďalej pracovať
8. prístupnosť – ľahké a rýchle získanie info.
9. inteligentnosť – vlastnosť zachytiť a získať vedomosti z info. 
10. nákladová primeranosť – info. by mala byť získaná za primerané náklady 

1. Kvantifikácia informácie (jednotky): - množstvo informácie je úmerné počtu použitých znakov 

• 1 bit (binary digit) (b): – jednotka množstva informácie (1 bit = log₂ 2)

• najmenšia jednotka informácie v pamäti počítača 
• jeden znak (m=1), ktorý môže mať hodnoty 0 alebo 1 (n=2), práve nadobudol s rovnakou pravdepodobnosťou niektorú hodnotu

• 1 bajt (B) – slabika (skupina 8 bitov)
• Word (slovo) – skupina niekoľkých bajtov (2, 4 alebo 8B)

1. Komunikačný proces a jeho pojmy: - obe strany si musia navzájom rozumieť (rovnaký jazyk)

• výmena myšlienok, dát a informácií pomocou reči, signálu, písma a správania
• zdroj správy – modulátor (cez signál) – vysielač – komunikačný kanál (pôsobí tu informačný šum) – prijímač – modulátor – príjemca – a spätná väzba 
• tok informácií – časová postupnosť prenášania správ 
• signál – fyzikálny, hmotný nositeľ správy cez vysielač a prijímač a jeho vznik je podmienený určitou udalosťou, činnosťou alebo zmenou 
• komunikačný kanál – zariadenie na uskutočnenie komunikačného procesu
• informačný šum – poruchy a skreslenia vznikajúce pri prenose správy komunikačným kanálom

1. Teória systémov, algoritmus a počítačový systém: 

• teória systémov – vedný odbor študujúci všeobecné, abstraktné a reálne systémy, ich správanie, adaptáciu a interakcie s okolím 
• algoritmus:

• presný popis deja, ktorý spracováva rôzne vstupné údaje, spĺňajúce podmienky dane algoritmom kvôli vytváraniu žiadaných výsledkov 
• vlastnosti – jednoznačnosť (každý krok je presne definovaný a nedovoľuje viac výkladov), všeobecnosť (všeobecné riešenie skupín úloh, ktoré musí vychádzať z meniteľných výstupných údajov), rezultatívnosť (po konečnom počte krokov musí vstúpiť do nejakého riešenia) 

• počítačový systém:

• počítač – zariadenie na spracovanie algoritmických info., rieši zložité úlohy automatickým výpočtom (programy)
• skladá s z 2 rovnocenných zložiek:

1. Softvér – programové vybavenie počítača kde sa nachádza základné a aplikačné programové vybavenie a prostriedky na osobnú informatiku 
2. Hardvér – technické vybavenie počítača, ktoré sa skladá zo základnej jednotka a periférneho zariadenia 

1.  Pojmy spojené so základným počítačovým systémom: 

• vstupná jednotka – zariadenie umožňujúce vložiť do PC program a následne vstupné údaje, ktoré program spracúva 
• aritmetická a logická (operačná) jednotka – zariadenie, vykonávajúce aritmetické, logické a posuvné operácie s vloženými údajmi podľa inštrukcií programu
• pamäťová jednotka – zariadenie, umožňujúce v PC uchovať rôzne údaje, aby mohli bez problémov pracovať 
• riadiaca jednotka – zariadenie, riadiace výber programových inštrukcií a údajov z pamäťovej jednotky, vykonávanie týchto inštrukcií v aritmetickej a logickej jednotke na údajoch z pamäte, činnosť ostatných častí PC
• výstupná jednotka – zariadenie, umožňujúce výstup spracovaných údajov počítača 
• program – postupnosť inštrukcií vyjadrujúcich postup riešenia určitého problému (algoritmu)
• procesor – funkčná jednotka PC zahŕňajúca riadiacu a operačnú jednotku
• základná jednotka PC (CPU – Central Processing Unit) – funkčná jednotka PC, obsahujúca obvody na interpretáciu a vykonávanie inštrukcií PC
• vonkajšia pamäť – pomalšia, lacnejšia, nemá vlastnosti hl. pamäte ale má väčšiu kapacitu 
• vnútorná pamäť - adresovateľná pamäť, do ktorej sa vkladajú inštrukcie a aj iné údaje, aby mohli byť spracované

1. Základná jednotka, mikroprocesor a operačná pamäť: 

• základná systémová jednotka – skladá sa zo základnej dosky s mikroprocesorom, pevný disk, disketové mechaniky, moduly operačnej pamäte, rozširujúce dosky, grafický adaptér a sieťový adaptér na pripojenie do siete, riadiaca jednotka vonkajších pamätí, doska vstupov a výstupov, zvuková, strihová, foxovo-modemová a video karta, sieťová zbernica, sieťový zdroj s adaptérom, 
• mikroprocesor: – býva v jednom puzdre

•  skladá sa z aritmeticko-logickej a riadiacej jednotky a centrálnej jednotky procesorového systému (CPU)
• jeho kvalita ovplyvňuje výkonnosť a rýchlosť PC
• je to mozog PC, ktorý spracúva inštrukcie z programov, ktorými je riadený 
• vynájdený v r. 1969 (vývoj domácich osobných PC)
• parametre mikroprocesora:  

• chladenie hliníkovými chladičmi s ventilátorom
• využívanie viacerých jadier
• cez 4 GHz – rýchlosť procesora 
• hl. výrobcovia sú Intel a AMD 

• operačná pamäť: – obsahuje - registre, mikroprogramovú, vyrovnávaciu a operačnú pamäť

• slúži na uloženie údajov a programov, ktoré sa v PC spracúvajú a PC bez nej nemôže pracovať 
• výkon PC je ovplyvnený rýchlosťou a kapacitou operačnej pamäte 
• operačná pamäť:

• RAM (Random Access Memory) – uchováva spracované údaje a programy, ktoré sa do nej čítajú, zapisujú alebo vymazávajú a je energeticky závislá
• ROM (Read Only Memory) – permanentná pamäť, energeticky nezávislá a jej obsah sa nedá meniť, údaje sa môžu iba čítať (slúži na uchovanie systémových programov)

1. Periférne zariadenia (vonkajšie pamäte): - vhodné nosiče údajov na trvalé záznamy 

• musia zobrazovať údaje v PC v zrozumiteľnej forme a musia byť schopné zaznamenať, na určitý čas uchovať a potom znova poskytnúť informáciu 

1. magnetické – magnetická páska, disketa, magnetický disk (pevný disk), štítky   magnetickým prúžkom, (SSD disk, HDD)
2. elektronické – mikroprocesorové a polovodičové štítky (RAM disk)
3. optické – mikrofilmové nosiče, optický disk (CD-R, BD-R, CD-ROM, DVD)
4. dierované, tlačené a ručne písané – nosiče dát s opticky rozpoznateľným kódom, dierkovaný štítok alebo páska, nosiče dát s čiarovými značkami (doklady s opticky rozoznateľnými značkami a čiarovým kódom)

1. Vstupno-výstupné zariadenia: 

1. Vstupné zariadenia: - umožňujú vstup údajov a programov do PC (priamy a nepriamy)

• klávesnica – numerický a alfanumerický blok, klávesy na ovládanie kurzora a funkčné klávesy
• grafické zariadenia – priame (dotyková obrazovka a svetelné pero) a nepriame (mimo obrazovky – myš, joystick)
• optické zariadenia – skener, snímač čiarového kódu, digitálny fotoaparát 

2. Výstupné zariadenia: 

• umožňujú výstup údajov spracovaných systémom PC čitateľnou formou pre používateľa ale počítačovo čitateľnou formou na ich ďalšie spracovanie 
• monitor: – zobrazovacia jednotka zložená z grafickej karty a samostatného monitoru

• má schopnosť rozlišovať kvalitu obrazu
• pracuje v textovom a grafickom režime kde zobrazovacou jednotkou je pixel 
• LCD (monitor je tvorený tekutými kryštálikmi, ktoré neemitujú škodlivé žiarenie)
• mobily (amoled, SLCD display)

• tlačiareň: – realizácia trvalého, kresleného alebo písaného výstupu na papier

• ihličková tlačiareň (úderová technika)
• atramentová dýzová (úderová technika s rýchlo schnúcim atramentom)
• laserová tlačiareň (bezúderová technika, rozlíšenie viac ako 300 dpi)

1. Softvér – programové vybavenie PC a jeho klasifikácia: 

• súhrn programov a dokumentov umožňujúcich prevádzku PC
• programy, ktoré uľahčujúce prácu programátorom a obsluhe, zabezpečujúce činnosť technického vybavenia a poskytujúce používateľom  výsledky riešení automatizovane spracovaných úloh 
• požiadavky na programové vybavenie: - funkčnosť (úroveň a dosah prostriedkov)

• náročnosť z hľadiska obsluhy a obstarania
• doba odozvy (spracovanie údajov v reálnom čase)
• úroveň dokumentácie (prehľadnosť a rozsah)
• cena a záruka
• priepustnosť (množstvo operácií a údajov spracovaných programom za jednotku času)
• spoľahlivosť (odolnosť voči ľudským a technickým chybám)
• portabilita (schopnosť preniesť program na iný tip PC)
• adaptabilita (schopnosť reagovať na zmeny v určitých funkciách programoch) 

• klasifikácia programového vybavenia: 
  1. Aplikačné programové vybavenie: - súhrn programov riešiacich konkrétne úlohy v rámci aplikácii pre riadenie v hospodárskych organizáciách
  2. Základné programové vybavenie: - operačné a databázové systémy

• prostriedky na komunikáciu  a na vývoj programu
• Middleware a Utility 
  1. Prostriedky podporujúce osobnú informatiku: - textové a tabuľkové editory 
• multimediálne systémy
• databázové systémy koncových používateľov
• programové prostriedky na podporu grafiky
• DTP (desk top publishing)

1. Operačný systém (OS): - je jadrom programového vybavenie

• každý PC ho musí mať pretože riadi činnosť celého výpočtového systému (softvérové a hardvérové aktivity)
• riadi spracovanie úloh
• spravuje dáta a technické prostriedky
• podporuje bezpečnosť a spoľahlivosť výpočtu a komunikáciu medi človekom a PC
• najpoužívanejšie OS sú Unix, Microsoft Windows, Linux (bezplatné), Mac OS X, Android, Tizen, ...
• delenie: 

• jedno a viac používateľské OS (sieťové operačné systémy)
• jedno a viac programové OS (spúšťanie viacerých programov naraz – multitasking) 

• podľa počtu bitov, ktorým procesor PC spracováva info. sa delí na 32 bitový a 64 bitový OS

1. Aplikácia: - aplikácie slúžia ľuďom na konkrétne úlohy (výpočty, hry, štatistiky, účtovníctvo)

• je to nástroj na zadávanie príkazov počítaču aby vykonal určitú špecifickú úlohy, ktorú si človek želá (kalkulačka, hry)
• hranica medzi softvérovým a aplikačným programom nie je vždy úplne jasná (Windows a Internet Explorer, ale softvér je aj v mobile, DVD prehrávač, telka)
• systémový softvér (operačný systém) zabezpečuje aplikáciám funkčnosť

1. Štruktúra aplikácie: - do PC zadávame inštrukcie pomocou aplikácií, aby pre nás vykonal úlohu 

• aplikácia zahŕňa: 

1. Zdrojový kód: - jadro aplikácie, vytvorené v programovom jazyku (Visual Basic)

• séria inštrukcií a príkazov, podľa ktorých aplikácia vykonáva operácie na ktoré bola vytvorená a komunikuje so systémom a užívateľom 

2. Súborová štruktúra: 

• rozdiel je v závislosti od konkrétneho typu aplikácie pre konkrétny typ OS
• je to usporiadanie jednotlivých súborov a zložiek, knižníc pomocou ktorých aplikácia komunikuje s OS   a hardvérom 

3. Užívateľské prostredie: - príkazové – textové (príkazový riadok - DOS)

• grafické – GUI, v ktorom príkazy a inštrukcie predstavuje grafika (obrázky, objekty) a operácie vykonávame pomocou manipulácie s týmito prvkami

1. Rozdelenie aplikácií: 

1. Lokálne: 

• Desktop aplikácie: - hard client, závislé na OS

• musia byť nainštalované priamo v počítači na ktorom sa majú používať, pokiaľ nie sú nainštalované tak sú nefunkčné lebo sú naviazané na určitý operačný systém  (väčšina aplikácií – hier)

• Prenosné (portable apps): -  Explorer, Firefox  

• sú schopné fungovať aj bez priamej inštalácie v konkrétnom PC alebo OS
• je možne s nimi pracovať aj cez USB, CD, DVD 
• nezanechávajú svoje nastavenia v systéme, ale vo svojej programovej zložke

2. Web aplikácie: - sú aplikácie, ktoré fungujú cez internet a webové stránky 

• sú použiteľné a prístupné aj bez OS a bežia zo serverov ale môžu mať individuálne požiadavky na určitý typ prehliadaču alebo ich nastavení 
• každý používateľ ich využíva na rôzne veci ako napr. periférne zariadenia, online hry, web rádio, YouTube, Photoshop a rôzne dokumenty na prácu (Excel, PowerPoint)  
• vo firmách sa využívajú hl. UIS, share-point, firemný intranet 
• výhodou je ušetrenie nákladov na licencie, hardware a využitie pracovného prostredia na serveroch

1. Rozdelenie aplikácií podľa dostupnosti: 

1. PublickDomain: - voľne dostupné aplikácie, ktoré majú zverejnený kód ale PD softvér je voľne upraviteľný, šíriteľný a autor sa vzdáva práv na vlastníctvo čiže nie je nikoho vlastníctvom a každý si ho môže ako chce podľa seba zmeniť a upraviť 
2. Proprietárny softvér: - s autorskými právami a vlastníctvom

• Freeware: - voľne dostupný a šíriteľný 

• má autorské práva, je zadarmo a nemal by sa prerábať ale mal by sa využívať len na účely, ktoré uvádza autor 

• Shareware: - má autorské práva a nesmie sa prerábať a je voľne dostupný a šíriteľný 

• má obmedzenia napr. používanie len na 30 dní alebo len určité funkcie ale po zaplatení licencie sa sprístupní celý na dobu ktorú si zaplatím alebo nastálo 

• Komerčný: - aplikácie upravované a vyvíjané len kvôli zisku

• dostupné na internete alebo médiách (CD, DVD, USB)
• kúpením licencie som neni vlastníkom aplikácie ale iba ju môžem celú legálne využívať a mám od nich podporu (update novšej verzie, doplnkov alebo správ)

• OprenSource: - slobodný softvér

• majú zverejnený zdrojový kód a sú voľne šíriteľné (dajú sa jednoducho stiahnuť z internetu a vďaka tomu kódu aj pretvárať a upravovať) 
• sú to aplikácie vyvíjané koncovými spoločnosťami alebo užívateľmi
• majú oficiálneho autora, obmedzenia aj licenciu a ich prerábanie treba konzultovať s ním (OpenOffice alebo MozillaFirefox)

1. Komprimácia a kompresný pomer: 

• Komprimácia (balenie, zipovanie dát, kompresia): 

• zjednodušovanie – miesto 5, 5, 5, 5, 5, 5, 2, 2, 2 napíšeme 5x6, 3x2
• ide tu o zmenšenie objemu dát bez straty info. ale dochádza tu k vynechaniu nadpočetných info. 
• prebiehajú tu zložité matematické algoritmy, ktoré vyhľadávajú v súbore najefektívnejšie zakódovanie dát 
• archivuje súbory, šetrí miesto, zabezpečuje rýchlejší a bezpečnejší prenos veľkých súborov

• Kompresný pomer: - pomer medzi množstvom dát pred a po komparácii

• je väčší pri stratových algoritmoch, ale za cenu mierneho zhoršenia kvality 

1. Druhy komprimácie: 

• Stratová: - dáta sa už nedajú vrátiť do pôvodnej podoby 

• výsledok je úplne rovnaký aj keď chýbajú niektoré info. 
• komprimovanie obrazu (JPG), videa (AVI, MOV, MPG)   a zvuku (MP3, OGG)

• Nestratová: - nedochádza k strate údajov

• ak skopírované dáta dekomprimujeme získame späť pôvodné dáta
• komprimovanie obrazu (TIF, GIF, PNG) alebo textu (ZIP, CAB, TAR, GZ) 

1. Kancelárske balíky: - sú to kancelárske aplikácie 

• prezentácie, databázy, textové procesory alebo editory a tabuľkové procesory 
• OLE (objectling and embedding) – prepájanie a vkladanie rôznych dokumentov do jedného (textový dokument a prezentácia v tabuľke)  
• Libre Office, MS Office, Open Office, Google Docs
• sú to integrované systémy, obsahujúce programové systémy – textový a tabuľkový procesor, počítačová grafika, databázový systém, komunikačný podsystém na prácu na sieti 

1. Štandardné formáty pre textové súbory: - Open Office XML (.docx)

• Open Document Format (.odt) verzia 1.0.
• Portable Document Format (.pdf) verzia 1.3 až 1.5 
• Text Format (.txt) v kódovaní UTF-8
• Hypertext Markup Language (.htm, .html, .xhtml) podľa World Wide Web Consortium (W3C)

1. Textový súbor – formát PDF: - Portable document format 

• vytvorený firmou ADOBE
• tento formát je definovaný štandardom ISO 19005-1 
• je to formát určený na dlhodobú archiváciu a sprístupnenie elektronických textových dokumentov, ktoré sa zachovávajú úplne rovnako a správne na akomkoľvek zariadení a softvéry 
• zabezpečenie šifrovaním alebo heslom je zakázané 
• vlastnosti formátu PDF: - podpora tlače

• digitálny podpis
• uloženie formulára
• prispôsobivosť rozlíšenia na obrazovke 
• možnosť prenosu medzi rôznymi platformami ( PC, MAC alebo OS - Windows, Unix)
• nevýhodou je prispôsobenie sa k mobilom a veľkostiam dokumentu (grafika)

• programy pre prácu s PDF: 

1. Prehliadače: - Adobe Reader – bezplatný na čítanie 

• Viewdocsonline.com – podporuje aj MS Office a OpenOffice 
• Foxit Reader – text bez obrázkov (e-knihy) 

2. Editory: - Adobe Acrobat, PDFescape

• voľne dostupné sú Gsview, Adolix Split and Merge PDF
• umožňujú zásahy do textu , poznámok, značiek a rozdeľovanie a spájanie jednotiek do dokumentov 

3. Konvertory: - konverzia z PDF – PDF Transformer ABBY, Adobe Acrobat

• konverzia do PDF – všetky kancelárska balíky a PDFCreator, Adobe Acrobat, 7PDF Market, Foxit PDF Creator 

1. Publikovanie a typografia: 

1. Publikovanie: - E – publikovanie – digitalizované a digitálne dokumenty

• DTP (DeskTop Publishing): - 

• spracovanie dokumentov do konečnej prezentácie vo forme elektronického dokumentu alebo v tlačenej podobe
• programy sú určené na prípravu dokumentov do formy v ktorej budú prezentované
• editovanie publikácií je možne a bežnými kancelárskymi nástrojmi ale znovupoužiteľnosť, modifikovateľnosť, udržateľnosť a transformácia dokumentu je limitovaná 

• technológie prípravy podkladov: 

• E-book – využitie štandardných formáty (PDF, XML)
• CD-ROM publishing – príprava dát, spracovanie v publikačnom programe a kopírovanie 
• WEB publishing – prostredníctvom služby WWW a hypertextovo previazané dokumenty (HTML)
• Paper publishing – grafická úprava (dizajn a typografické pravidlá) pre tlač 

• príprava publikácie: - profesionálna tvorba/editovanie dokumentov a produkcia onečných výstupov

• Princíp práce (WYSIWYM)
• TeX (tech) – Open Source (nástroje a úprava   sa zadáva príkazmi)
• LaTex – rozširujúci balík pre TeX, uľahčujúci jeho prácu 
• LyX – dokumentový procesor ako grafická nadstavba LaTeXu
• dokument sa vytvára v šablóne a je zaručené že dokument bude typograficky správny a bude dobre vyzerať 
• dôležitý je obsah publikácie a nie úprava a formát 

2. Typografia: - grafika textu (type – písmo; graph – grafický) 

• platia tu pravidlá slovenského pravopisu, písania a úpravy písomností 
• topografické pravidlá sú rovnaké a nezávislé od programu, ktorý sa používa na úpravu textu 
• zaoberá sa problematikou grafickej úpravy tlačených dokumentov, dizajnom písma, výberom farby dokumentov, ilustrácií, zalamovaním textu do odsekov, použite vhodného písma, usporiadavanie znakov a odsekov vo vhodnej, zrozumiteľnej a estetickej forme, výberom papiera pre tlač 
• špecifiká písma: 

• hrúbka písma – svetlosť alebo tmavosť grafémy (písmeno, číslica, piktogram)
• rez písma – normálne, šikmé alebo tučné písmo (bold slúži na zdôraznenie textu)
• variant písma – malé písmená (miniskuly), zmenšené veľké písmená (kapitálky) a verzáky (majuskuly)c 
• veľkosť písma – od základnej po hornú čiaru
• ligatúra – spojenie 2 alebo viacerých znakov tak, že spolu vytvárajú jeden znak (topgrafické – fi, ffl, ff; dvojhláskové - ᴂ,ᴁ)
• typ písma – bezserifové písmo (Arial) je bez pätiek, serifove písmo (Times New Roman je s pätkami, kaligrafické písmo (pripomínajúce rukopis) a písmo s rovnakou šírkou všetkých znakov (Courier new)

1. Vedecko-technické dokumenty:

1. Abstrakt (STN ISO 214): - mal by byť pre čitateľa zrozumiteľný aj bez použitia dokumentu 

• skrátené a presne vyjadrenie obsahu bez interpretácie alebo kritiky a bez ohľadu na to, kto je autorom 
• dokument by mal obsahovať čo najviac kvantitatívnych a kvalitatívnych info.
• rozsah okolo 250 slov

2. Anotácia - stručná poznámky, popis alebo vysvetlenie obsahu dokumentu
3. Extrakt: - jedna alebo viac častí dokumentu vybraných na jeho reprezentáciu

• resumé poskytuje väčšinou na konci stručné vysvetlenie   a zopakovanie pre čitateľa predchádzajúceho textu 

4. Hl. textový dokument: - príspevky musia sledovať jasný a logický plán

• musí byť uvedený vzťah k predchádzajúcim prácam a aj to aké dôvody nás viedli k spracovaniu diela
• presne popísane a očíslované tabuľky
• pojmy a definície možno uviesť za úvod
• záver a odporúčania sa uvádzajú oddelene
• metódy a techniky sa popisujú zrozumiteľne a jasne 
• grafy, fotografie a diagramy, ktoré nie sú iba ako ilustračné musia mať svoju legendu na vysvetlenie 

5. Slovenské technické normy: - STN ISO 80000 - veličiny a jednotky

• STN ISO 690 a 690-2 – citovanie a bibliografické odkazy, kde je dôležité aby bolo presné poradie údajov v odkaze a odkaz musí presne identifikovať prameň 
• STN ISO 4 – informácie a dokumentácia (pravidlá skracovania slov z názvov)

6. Šablóny pre záverečnú prácu: - vytvárajú sa ako základ pre opakované vytváranie v budúcnosti

• typy súborov – dotx, dot, xltx, xltm, potx, potm
• pri otvorení sa vytvorí nová kópia
• šetrí čas 
• šablóna pomáha autorovi sústrediť  sa na obsah a nie na formu dokumentu

1. Prezentácia: - je to nesené posolstvo, ktorého cieľom je presne zacielená spätná väzba

• forma a pracovanie prezentácie vraví o sile a motivácii
• je to komunikát, ktorý balí obsah do formy

1. Základné prvky prezentácie: - téma – volí ju tvorca alebo je už zadaná

• publikum – prezentácia by sa mala prispôsobiť príjemcovi
• účel – informovať, zaujať, vysvetliť, presvedčiť alebo oboznámiť ľudí 
• má 2 stránky medzi ktorými je dôležitá rovnováha: 

• formálna stránka – forma prezentovania (pomôcky, spôsob a technika podania) 
• obsahová stránka – obsah prezentácie (téma, logika obsahu, určená štruktúra)

1. Druhy a formy prezentácie: 

1. Druhy prezentácie: 

• ústne: - príjemca je závislí na tom kto informáciu podáva, prejav môže byť  doplnený mimikou, audiovizuálnymi pomôckami alebo gestami (prednáška, televízia, rozhlas)
• písomné: - presné info., neprispôsobujúce sa reakciám čitateľa ale on si môže zvoliť rýchlosť čítania a znovu si to zopakovať (záverečné práce, knihy, skriptá)
• špeciálne: - reklama, internetová prezentácia, filmová upútavka
• delenie podľa účelu: - obchodné, školiace, marketingové a veľko-obrazové prezentácie, multimediálne katalógy a elektronické vizitky  

2. Formy prezentácie: 

• auditívne – zvukové (nahrávka, rozhlas)
• audiovizuálne – zvukové aj obrazové (film, reklama)
• vizuálne – obrazové (fotografia, tabuľka, text)
• interaktívne - prijímateľ musí vstúpiť do prezentácie, je nutná interakcia (webové stránky)

1. Počítačová grafika a jej typy: - podáva info. formou obrazu

• spracúva grafické predlohy na PC 
• pomocou PC techniky vieme názorne a zrozumiteľne vysvetliť skutočnosť na malej ploche 
• typy grafiky: 

1. Vektorová: - dá sa zväčšovať a zmenšovať bez straty kvality 

• obraz je uložený ako zhluk inštrukcií obsahujúcich údaje o ich polohe, farbe, hrúbke, veľkosti, tvare
• sú menšie a nepoužívajú sa na vykresľovanie zložitých farebným obrázkov 

2. Rastová (bitmapová): - 

• každý bod na obrázku je pixel, ktorý má presnú farbu, veľkosť a polohu
• obrázok je rozložený na veľa častí, ktoré oko vníma ako jeden celok 
• body sú usporiadané do mriežok
• zväčšovaním obrazovky sa zmenšuje kvalita
• súbory sú náročné na veľkosť (farebné schémy a rozlíšenie)
• digitálny foťák, monitor, telka

1. Farebné modely a rozlíšenie: 

• Farebné rozlíšenie: 

• DPI (Dots Per Inch): - rozlišovací parameter, ovplyvňujúci kvalitu obrazu

• rozlíšenie určuje veľkosť jedného bodu
• monitory využívajú hl. 72 DPI a tlačiarne 300 DPI
• rozlíšenie udáva počet pixelov, ktoré tvoria obraz na zvislej a vodorovnej osi (obrázok 640 x 480 = 307 200 pixelov)
• farebná hĺbka určuje počet odtieňov a množstvo rôznych farieb v grafike 

• kvalita výsledného obrázku: 

• rozlíšenie grafického programu:

• vektorový program – rozlíšenie je dané najtenšou čiarou a najmenším krokom dvoch susedných objektov 
• bitmapový program – program by mal umožniť nastaviť rozlíšenie v akom bude obrázok uložený a musí byť schopný vytvoriť motív z dostatočného počtu bodov

• rozlišovacia schopnosť výstupného zariadenia: 

• tlačiarne – DPI 300 – 600, veľmi kvalitné je 1200 DPI
• monitory – je dané kvalitou grafickej krty 

• Farebné modely: 

1. Model RGB (Red Green Blue): - základné farby sú červená, zelená a modrá

• založený na miešaní farebného svetla 
• pridávaním zložky vznikne svetlejšia farba a pridaním všetkých zložiek vznikne biela
• intenzita základných farieb sa pohybuje medzi 0 - 1 (0,0,0 - čierna a 1,1,1, - biela)
• vytvára veľké spektrum farieb s množstvom odtieňov
• používajú ho  všetky monitory 

2. Model CMYK (Cyan Magenta Yellov): - základné farby sú žltá, purpurová a azúrová 

• založená na miešaní odrazeného svetla od predmetov
• aby sa nemusela miešať tak sa pridáva čierna
• intenzita základných farieb sa pohybuje medzi 0 - 1 (0,0,0 - čierna a 1,1,1, - biela)
• výsledok vzniká prekrytím sa 3 obrazov
• pridávaním zložky vznikne tmavšia farba a pridaním všetkých vzniká čierna
• hl. na tlač

1. Etapy a prvky výskumu: 

1. Vymedzenie problému a voľba prístupu – voľba oblasti výskumu, metodologického prístupu, formulácia hypotéz, operacionalizácia, 
2. Plán výskumu – voľba postupu skúmania, analýzy a merania jednotiek a administratíva 
3. Realizácia – zber dát 
4. Analýza a interpretácia – skúmanie, interpretácia a analýzy dát 
5. Správa o výskume – publikácia výsledkov 

1. Základné pojmy – základný súbor, výber, premenná: 

• základný súbor – základný štatistický súbor rozsahu N predstavuje množinu všetkých štatistických jednotiek. V prípade, že nie je možné skúmať základný súbor (z časových, finančných alebo iných dôvodov), vytvárame z neho výberový súbor rozsahu n < N a z hodnôt xi sledovaného znaku X z výberového súboru odhadujeme vlastnosti (parametre) základného súboru
• výber – množina štatistických jednotiek, vybraných podľa vopred stanovených pravidiel 
• premenná – charakteristika objektov a získavanie údajov o nich, ktoré môžu byť jednotlivo rôzne a tieto hodnoty sa získavajú rôzne a niekedy dosť ťažko 

1. Kvalita merania: - nie je samozrejmá pri získavaní údajov

• meraná premenná vždy odráža vplyv meranej veličiny, iných veličín a náhodnej alebo systematickej chyby 
• spoločensko-vedné odbory – objektivita, správnosť a spoľahlivosť  
• prírodné vody – správnosť, presnosť a neistota 
• správnosť merania – správnosť metódy
• presnosť merania – určuje sa opakovaním experimentov 
• neistota merania – pochybnosť o meraní (príprava vzoriek, manipulácia pri odbere vzoriek, kontaminácia s iným bio. materiálom, zmena chemikálií)
• objektivita merania - stupeň výsledku nezávislí od výskumníka (psychologické a sociologické vedy)
• validita (správnosť) merania – vyžaduje spoľahlivosť merania a je to zmysluplnosť, užitočnosť a primeranosť vzniknutých záverov z merania
• reliabilita (spoľahlivosť/presnosť) merania – stupeň zhody výsledkov merania jednej osoby za určitých podmienok 

1. Údajová matica a pravidlá kódovania: - dáta sú tu usporiadané 

• každá bunka obsahuje jednu hodnotu alebo údaj
• každý stĺpec obsahuje údaj pre jednu premennú 
• každý riadok obsahuje opis jedného objektu
• pravidlá kódovania údajov: - každá premenná musí zaujímať pre každý objekt rovnakú pozíciu 

• premenné musia mať presne určený spôsob kódovania a nemôžu nadobúdať zároveň dve rôzne hodnoty
• musíme sa vyrovnať s kódovaním nešpecifikovaných odpovedí (neviem) a definovať kód pre každú premennú a jej špecifické hodnoty 
• kódovanie má zachovať maximálne info. pre premennú

1. Pojmy - Hromadný jav, štatistická jednotka, štatistický súbor, štatistický znak:

1. Hromadný jav - udalosť alebo jav vyskytujúci sa u veľkého počtu individuálnych nositeľov javov (štatistická jednotka, objekt) a je predmetom skúmania v štatistike 
2. Štatistický súbor: - vyhovuje určitým vopred zadaním kritériám

• je to množina štatistických jednotiek 
• vecné, priestorové a časové podmienky výberu 

3. Štatistická jednotka: - nositeľ individuálnej podoby hromadného javu 

• základný prvok, na ktorom sa skúma určitý prejav určitého hromadného javu (zviera, rastlina, vec)

4. Štatistický znak: - určitá vlastnosť štatistickej jednotky

1. Delenie štatistických znakov: 

1. Podľa počtu variantov: - možné - viac ako 2 počty variant

• alternatívne - dve varianty (neprítomnosť a prítomnosť znaku)

2. Podľa typu stupnice: - kvantitatívne – číselné premenné, pýtame sa KOĽKO? (výška, tlak, počet)

• kvalitatívne – kategorické premenné, pýtame sa AKÝ TYP? (tvar, skupina, farba)

3. Podľa spôsobu vyjadrenia: - priame - výška, vek, hmotnosť, ...

• nepriame/sprostredkované - zisťujú sa hodnotením 2 alebo viacerých znakov (výška a šírka – tvarová index)

1. Základné stupnice merania: 

• Kvalitatívne: 
  1. Nominálne - umožňuje zaradenie do skupiny ale určovanie poradia nemá zmysel – polytomický znak (tvar, farba) a binárny/dichotomický/alternatívny znak (A/N, 0/1) 
  2. Poradové/ordinálne - nekvantifikuje rozdiely, vyjadruje radenie podľa poradia intenzity a rozšírenie tried
• Kvantitatívne: 

1. Intervalové – umožňuje kvantifikáciu veľkosti rozdielov medzi hodnotami a  zoradenie podľa hodnôt premennej
2. Pomerové – okrem vlastností intervalovej premennej majú aj vlastnosti existencie absolútnej 0, pod ktorú hodnota klesnúť nemôže (vek, hmotnosť, výška) 

1. Etapy štatistickej práce: 

1. Štatistické zisťovanie - jednorazové alebo periodické zhromažďovanie údajov/info. o skúmaných javoch 
2. Štatistické spracovanie - triedenie údajov, opis štatistického súboru a zobrazenie v grafe alebo tabuľke 
3. Štatistická analýza – formulovanie konečných záverov analýzy výsledkov

1. Triedenie údajov: - prvá fáza spracovania štatistických údajov

• rozdelenie štatistických jednotiek do skupín/tried podľa štatistického/triediaceho znaku, ktorý charakterizuje podstatu skúmaných javov 
• delenie podľa počtu triediacich znakov: 

1. Jednostupňové – triedenie podľa jedného znaku 
2. Viacstupňové – triedenie podľa viacerých znakov 

1. Zásady triedenia štatistických jednotiek: 

1. Zásada jednoznačnosti – triedy musia byť tak vytvorené aby sa mohlo s určitosťou rozhodnúť, do ktorej triedy štatistická jednotka patrí 
2. Zásada úplnosti – každá štatistická jednotka musí mať šancu zaradiť sa do niektorej triedy 

1. Asociačná a kontingenčná tabuľka: 

• Kontingenčná tabuľka: – 2 znaky = 3 a viac variantov 

• slúži na analýzu údajov z hárku. Môže sa použiť pre jedno a viacstupňové triedenie, pre kvalitatívne a kvantitatívne znaky

• Asociačná tabuľka: – 2 znaky = 2 varianty, (relatívna a absolútna početnosť) 

• nástroj kontingenčná tabuľka v Exceli je možné použiť na tvorbu kontingenčnej tabuľky ale aj asociačnej tabuľky

1. Triedenie podľa kvalitatívnych znakov: - patrí sem asociačná a kontingenčná tabuľka ↑

• do tried sa štatistické jednotky zaraďujú podľa zvolených variantov/obmien (množné/multinomické alebo podvodné/dichotomické) 
• triedenie  je základnou metódou štatistického spracovania. Štatistické jednotky sa triedia podľa variantov jedného znaku (jednostupňové triedenie) alebo podľa variantov viacerých znakov (viacstupňové triedenie). Výsledkom triedenia je zistenie početnosti štatistických jednotiek v jednotlivých variantoch triediaceho znaku. Výsledky môžu byť uvedené v absolútnych a relatívnych hodnotách alebo v kumulatívnych( kumulatívna početnosť)

1. Triedenie podľa kvantitatívnych znakov: - triedna početnosť  - počet štatistických jednotiek v triede 

• štatistické jednotky sa zaraďujú do tried, ktoré získame usporiadaním variantov triediaceho znaku do rastúcej postupnosti 
• delenie početnosti: - diskrétny alebo spojivový znak

• rad rozdelenia početnosti (diskrétny znak s malým počtom skupín)
• intervalové rozdelenie početnosti (diskrétny znak s veľkým počtom skupín alebo spojitý znak)

1. Diskrétny a spojitý znak: 

1. Diskrétny znak – znaky vyjadrujúce číselnú hodnotu (počet, vek)
2. Spojitý znak – znaky vyjadrené reálnymi desatinnými číslami 

1. Miery polohy – priemery (aritmetický a vážený aritmetický priemer, harmonický a geometrický priemer) ich použitie a vzorce:

• miera polohy: – stredné hodnoty 

• charakterizujú polohu znaku jedným číslom, ktorý sa nachádza medzi minimálnou a maximálnou hodnotou znaku v súbore (kde na číselnej osi je vzorka rozložená)
• delí sa na priemery a ostatné stredné hodnoty (medián a modus)

• priemery: - počítajú sa zo všetkých údajov štatistického súboru

• poskytujú info. v určitej forme o polohe hodnôt štatistického znaku 

1. Harmonický priemer: - podiel rozsahu súboru a súčtu prevrátených hodnôt 

• používa sa v prípade, keď sú zmeny merané ako čas na jednotky výkonu; ak je medzi  výsledným javom a hodnotami znaku nepriamy vzťah a v štatistických súboroch, v ktorých sa vyskytujú extrémne hodnoty (izolované)

2. Geometrický priemer: - n-tá odmocnina súčinu hodnôt znakov 

• používa sa vždy ako kladné číslo a aj pri výpočte priemerného koeficientu alebo tempa rastu v určitých časových radách (týždeň, mesiac, rok)

3. Aritmetický priemer: - súčasť všetkých nameraných údajov vydelených ich počtom

• jednoduchý výpočet a citlivý na extrémne hodnoty 

4. Vážený aritmetický priemer: - jednoduchý výpočet a citlivý na extrémne hodnoty

• vypočíta sa z radu rozdelenia početností alebo intervalového rozdelenia početnosti ale ešte pred tým sa prepočíta stred intervalu 

1. Ostatné stredné hodnoty (medián a modus): - používajú sa pri výskyte extrémnych hodnôt v súbore 

• veľkosť záleží od ich rozloženia v súbore 
• medián - nie je ovplyvnený extrémnymi hodnotami a je strednou hodnotou v zoradení od najmenšieho po najväčšie (1, 2, 3, 4, 5, 6 a medián je č. 3)
• modus – najčastejšie vyskytujúca sa hodnota premennej  

1. Miera variability: - premenlivosť

• charakterizuje odlišné a podobné hodnoty premennej v súbore
• čím je variabilita väčšia tým sú aj jej miery väčšie 
• údaje s rovnakou strednou hodnotou môžu mať rôznu variabilitu 
• najčastejšie používané miery: 

1. Variačné, kvartilové a kvantilové rozpätie – miery variability, ktoré ovplyvňujú len niektoré hodnoty v súbore 
2. Variačný koeficient – veľkosť miery variability je závislá od každej hodnoty znaku vyjadrenej v relatívnej hodnote 
3. Štandardná odchýlka, rozptyl – veľkosť miery variability je závislá  od každej hodnoty znaku vyjadrené v absolútnych hodnotách 

1. Variačné rozpätie: - najjednoduchšia 

• hodnota je ovplyvnené extrémnymi hodnotami premennej 
• vypočíta sa ako rozdiel medzi maximálnou a minimálnou hodnotou

1. Kvartilové a kvantilové rozpätie: - najpoužívanejšie sú decily, percentili a kvartily 

• kvantili sú hodnoty znaku sledovaného štatistického súboru, rozdeľujúce rad hodnôt usporiadaných podľa veľkosti na niekoľko rovnakých častí 

1. Rozptyl a smerodajná odchýlka: 

1. Rozptyl (variance) s²: - najpoužívanejšia  

• čím je väčší rozptyl tým sa viacej hodnoty odhaľujú od priemeru 
• je to priemer štvorcov odchýlok jednotlivých hodnôt od ich aritmetického priemeru 

2. Smerodajná odchýlka (standard deviation) s: - odmocnina rozptylu

• ovplyvnená externými hodnotami a meria rozptýlenosť okolo priemeru 

1. Variačný koeficient: - coeficient of variation 

• je to bezrozmerné číslo a relatívna miera variability
• umožňuje porovnávanie znakov vyjadrené rôznymi jednotkami
• využíva sa na porovnávanie variability súborov s rôznymi priemermi 

1. Miery tvaru – šikmosť a špicatosť: 

1. Šikmosť (skewness) y₁: - pri simetrickom rozdelení je hodnota šikmosti 0

• meria hustotu malých aj veľkých hodnôt štatistického súboru a veľkosť asymetrie rozdelenia údajov 
• kladná hodnota vraví o pravostrannej šikmosti (väčšina údajov je menšia ako priemer)
• záporná hodnota vraví o ľavostrannej šikmosti (väčšina hodnôt je väčšia ako priemer)
• rovnaký stupeň hodnoty malých a veľkých hodnôt = symetria v rozložení súboru 

2. Špicatosť (kurtosis) y₂: - meria výskyt extrémnych hodnôt 

• porovnáva stupeň koncentrácie hodnôt prostrednej veľkosti s ostatnými hodnotami
• väčší stupeň koncentrácie prostredných hodnôt sa prejaví špicatím tvarom rozdelenia početnosti
• tvar rozdelenia početnosti je plochý ak je podiel početnosti stredných hodnôt porovnateľný s početnosťami ostatných hodnôt